História školstva v Novej Bošáci
Podľa Jozefa Ľudovíta Holubyho, ako uvádza v Krátkej histórii cirkve haluzicko-podhradskej, v roku 1874 bola vystavená na briežku v Bošáckych kopaniciach evanjelická škola. Vtom istom čase vybudovali aj rím. kat. školu. Pozemok pod obe školy daroval gróf Pongráczy. V evanjelickej škole učili: Ján Petrech, Juraj Ochodnický, Švacho a Juraj Gábel. V katolíckej škole pôsobil Baňák. V oboch školách bolo veľmi primitívne zariadenie. Požiar zničil obe tieto budovy. Evanjelická škola mala slamenú strechu, po požiari ju pokryli šindľom. 
Gejza Ostrolúcky, syn Mikuláša Ostrolúckeho, po svojom zvolení za inšpektora evanj. cirkvi, daroval kopanickému učiteľovi pozemok na školu a záhradu - asi 300 štvorcových siah vr. 1872 alebo v r. 1874.V evanjelickej škole v r. 1875 bolo v Bošáckych kopaniciach najviac 45 žiakov. Vr. 1909 už 92. V katolíckej škole mali spočiatku 60-65 žiakov. Vr. 1909 v jednej sieni - učebni - až 175. Ani nemali kde sedieť - napísal Holuby. O cirkevné školy sa musela starať každá cirkev. J. Ľ. Holuby uvádza, že na konvente v Bošackych kopaniciach riešili školské dlhy a plácu učiteľovi Jurajovi Gábelovi - dvadsať zlatých ročne, šesť meríc raži i jačmeňa, dve merice strovy (fazuľa, hrach a pod.), potrebné kurivo, ďalej úžitok z role, ktorú daroval Gejza Ostrolúcky a od každého žiaka opakovacej triedy 60 grajciarov. Ďalej sa píše o ťažkostiach s dochádzkou kopaničiarskych detí, ktoré nemohli ani 8 mesačnú školu navštevovať v každom školskom roku. Ako príčiny uvádza biedu a zastáva sa kopaničiarskych detí.Pre podozrenie z panslávizmu Maďari dali obe školy v šk.r. 1910/11 zatvoriť. Rím. katolíci sa rozhodli postaviť novú školu, pretože doterajšia im aj tak pre veľký počet žiakov nevyhovovala. Mienili sa o ňu starať a učiteľov sami vydržiavať. Evanjelici, v snahe zabezpečiť kvalifikovaných učiteľov a kvalifikovanú výučbu detí, ako aj zbaviť sa starosti o školu a plácu učiteľov, rozhodli sa postaviť školu štátnu. V roku 1912 boli obe školy postavené. V tom istom čase si občania postavili i rím. katolícku školu v Predpolome II. V Predbošáčke bola rím. kat. škola postavená na pôvodnom mieste, pod Lopeníčkom. Štátnu školu vybudovali na mieste, kde teraz stojí dom dôchodcov. Ako prvý v nej pôsobil učiteľ maďarskej národnosti Gyula Záborský. Tento počas vypuknutia I. svetovej vojny narukoval. Po ňom nastúpila Češka Ružena Vébrová. V rím. kat. škole začali učiť dve sestry Čásarky - Maďarky, potom Adler. Vyučovali tiež tunajší šikovní občania, ako Ján Matejík s manželkou Katarínou, Beňová, Juraj Kukuča a iní. Školský rok trval zvyčajne 8 mesiacov, ukočený bol ekzámenmi - skúškami . Tieto sa konali za prítomnosti vyučujúcich, kňazov, rodičov, krstných rodičov a blízkej rodiny. Na záver pripravili pre prítomných hostinu. Po vychodení školy žiak ešte musel navštevovať opakovaciu triedu.

Prehľad o vývoji škôl v rokoch. 1919 - 1945
Škol. rok 1919/20 začal 27. októbra 1919. (V ďalšom období bol začiatok šk. roka v septembri, prvý vyučujúci, v danom roku, sa uvádza riaditeľ školy.) Bola to jednotriedna Štátna ľudová škola v Bošáckych kopaniciach, s počtom žiakov 70 (35 dievčat). Vyučovala Ružena Veberová, ktorá tu pôsobila ešte v škôl. roku 1922/23 pri počte žiakov 88 (42 dievčat). Po nej nastúpila v šk.r. 1923/24 Elena Drobová. Názov školy sa zmenili na Jednotriednu štátnu ľudovú školu v Predbošáčke. V šk. r. 1925/26 učili na dvoj triednej škole: Elena Drobová, Ján Motoška, Ján Rieger a František Adler. Vyučovať sa začalo až 4. januára 1926, ukončilo sa 26. júna 1926. Zloženie vyučujúcich sa až po šk.r. 1931/32 nezmenilo. V šk. r. 1932/33 sa škola stáva trojtriednou. Vyučujúci: Elena Riegrová, Ján Rieger, Jozef Cibuľa a Antonín Novák. 
V šk.r. 1933/34 do dvojtriednej rím. kat.školy chodili i deti evanjelikov. V šk.r. 1940/41 na Dvojtriednej rím. kat. slovenskej ľudovej škole v Bošáci-Predbošáčke učili: Anna Hornátková a Margita Tinková. V šk.r. 1942/43 nastáva zmena v názve štátnej školy. Je to Trojtriedna ev.a.v. ľudová škola v Bošáci- Predbošáčke. (Za vojnového slovenského štátu sa premenovali štátne školy na cirkevné.) V šk. r. 1942/43 vzniká Štvortriedna rím.kat. škola v Bošáci- Predbošáčke. Učili tu: Pavol Pružinec, Mária Mikulincová a Sidónia Pružinová. 
V Bošáckej doline negramotnosť začiatkom 20. storočia dosahovala vyše 50 %. Keď boli tuhé mrazy, deti chodili do školy len málokedy, pretože si nemali čo obliecť, obuť, prípadne tiež pre slabosť, lebo, ako uvádza J.Ľ.Holuby, často trpeli podvýživou z nedostatku potravy.Deti zámožnejších roľníkov chodili do školy aspoň cez zimu. Ale len čo zeleň oznamovala príchod jari, lúčili sa so školou až do neskorej jesene, pretože pomáhali rodičom pri prácach na poli, pri pasení dobytka a pod. Chudobnejšie deti často museli od jari do jesene ísť za oblečenie i obutie - a nie vždy dobrú stravu - slúžiť do zámožnejších rodín aj v iných obciach - pásť dobytok i husi a robiť aj ďalšie práce. Spávali tam obyčajne v maštaliach alebo na povale. Tento zlozvyk nechodenia do školy sa zachoval pomerne veľmi dlho. Neskoršie sa z týchto žiakov stávali lacné pracovné sily pre veľkostatky a pod. Mnohí odchádzali za kúskom chleba na sezónne práce do cudziny.Dať dieťa na štúdiá si mohli dovoliť iba bohatí rodičia. Tých bolo v Bošáckych kopaniciach málo. Situácia sa zmenila po oslobodení Československa vr. 1945, keď boli všetky školy poštátnené. Tak vzniká v šk.r. 1945/46 Sedemtriedna štátna ľudová škola v Bošáci-Predbošáčke.

Školy po roku 1945
Dňa 18. novembra 1946 bola zriadená v Bošáci so sídlom v Zemianskom Podhradí trojročná meštianska škola. V škol.r. 1946/47 mala iba 7 ročníkov. Do nej začali chodiť i žiaci z Bošáce-Predbošáčky, neskoršie z Novej Bošáce. Treba poznamenať, že žiaci z Novej Bošáce, aby nemuseli do školy chodiť pešo alebo na bicykli, bývali zväčša u príbuzných alebo známych, pretože štátna autobusová linka do Bošáce-Predbošáčky bola otvorená až 11. augusta 1947. Zákonom o jednotnej škole, vydaným 10. mája 1948, štát zrušil všetky neštátne školy. Vzdelávanie bolo bezplatné, rozdelené na tri stupne, s povinnou deväťročnou dochádzkou do národnej a strednej školy.Prvým stupňom škôl. systému boli národné školy (1.-5. roč.), druhým štvorročná stredná škola (6.-9. roč.). Tretí stupeň tvorili základné odborné a ďalšie výberové školy (gymnáziá a vyššie odborné školy). V šk. r. 1949/50 vzniká popri národnej i Stredná škola v Bošáci- Predbošáčke. Z nedostatku priestorov školský odbor prevzal do prenájmu budovu bývalého hostinského Martáka. Miestnosti bolo treba upraviť. Zatiaľ žiaci strednej školy chodili do troch tried, do dvoch v budove národnej školy, kde sa striedalo vyučovanie s touto školou a do hornej triedy pod Lopeníčkom. Zriadením strednej školy žiaci už nemuseli chodiť do Bošáce. Za veľmi sťažených podmienok robili učitelia oboch škôl. Keďže dňa 1 .júla 1950 bola založená obec Nová Bošáca, menia sa i názvy umiestnenia škôl - Národná škola v Novej Bošáci, Stredná škola v Novej Bošáci. Triedy strednej školy už boli umiestnené v priestoroch prebudovanej budovy hostinského Martáka. Túto školu z hľadiska umiestnenia a zariadenia nebolo možné prirovnať k žiadnej inej. Pracovalo sa tam za veľmi sťažených podmienok: zlé osvetlenie tried, malé priestory, žiaden dvor. Nemali ani školský nábytok. Učebné pomôcky takmer nijaké. Bola to namáhavá práca, vyžadujúca veľa trpezlivosti. Učiteľský kolektív sa však vyznačoval mnohými prednosťami: jednota, vzájomná dôvera, ústupčivosť a porozumenie pre druhého. To zjednotilo učiteľov a uľahčilo prácu na kopanickej škole. 
V školskom roku 1953/54 vzniká Osemročná stredná škola v Novej Bošáci. Učili v nej: Adam Mitana, riaditeľ školy, ďalej Emília Petríková (Kusá), Božena Zámečníková, Pavel Chlapečka, Ľudmila Nižňanská, Ján Justh, Elena Košíková a Milan Drobená. V škole bolo 8 tried, s počtom 232 žiakov a jedna trieda kurzu - 20 žiakov. (Kurz dopĺňal vedomosti žiakov, ktorí neukončilli osemročnú strednú školu).V škôl. roku 1955/1956 bola zriadená Zimná škola poľnohospodárskej mládeže (ZŠPM), v ktorej vyučovali: Viktor Chovanec, Pavel Chlapečka, Ján Justh a Elena Košíková. Škola mala za úlohu vychovať kvalifikované sily pre naše poľnohospodárstvo. 
Obec bola dlho bez elektriny, čo veľmi sťažovalo jej prácu. V jesenných a zimných mesiacoch popoludňajšie vyučovanie narušoval skorý súmrak, preto sa žiaci museli učiť pri petrolejkach. Niet teda divu, že v obci sa vystriedalo veľa učiteľov. Ťažké životné podmienky a odtrhnutosť od sveta privádzala mladých učiteľov zväčša po roku k žiadostiam o preloženie na iné pracoviská. Túto zaostalosť sa podarilo zlikvidovať, keď v letných mesiacoch r. 1958 bola obec zapojená na elektrickú sieť. 
V škôl. rokoch 1957-1959 pri škole zriadili poľnohospodársku technickú školu s dvoma ročníkmi. Riaditeľom školy bol Jozef Briška. Vyučujúci: Pavel Chlapečka, Mária Kozáčková, Jaromíra Čačíková, Eva Jurechová, Mária Gregorova, Anna Kurucová, Bernard Halás, Marta Medvecká, Pavel Dolník. V šk.r. 1959/60 zriadili kurz pre pracujúcich, aby záujemcovia nadobudli vedomosti osemročnej strednej školy. Vyučovali učitelia druhého stupňa. Rýchle tempo budovania našej vlasti preniklo i do Novej Bošáce. To sa prejavilo i v potrebe zlepšenia podmienok práce učiteľov. Výstavbu školy pripravil Adam Mitana a Viktor Chovanec. Ojej vybudovanie sa staral Pavel Chlapečka, vtedajší riaditeľ školy. Významnou mierou pri dokončovacích prácach sa podieľali popri občanoch i učitelia, ktorí v snahe čím skôr ukončiť práce na stavbe, obetovali i značnú časť prázdnin pri čistení, úprave okolia a pri nacvičovaní kultúrneho programu k otvoreniu novej školy. V novovybudovanej peknej škole, ktorá bola otvorená 21. augusta 1960, sa pracovalo dobre. Učitelia s nadšením odvádzali poctivú a svedomitú prácu pri výchove nového pokolenia, čestne plnili výchovné a vzdelávacie úlohy. V období 1950-2005, teda za 55 rokov škola vychovávala viac ako12 000 žiakov. Mnohí z nich nadobudli stredoškolské i vysokoškolské vzdelanie. Niektorí patria medzi významné osobnosti našej vlasti. Najviac žiakov - 362 - bolo v šk.r.1967/68 Pred založením obce pôsobili v Bošáckych kopaniciach učitelia, ktorí mali chudobné deti a tamojší ľud radi. V škole odovzdávali svoje bohaté pedagogické skúsenosti, mimo školy pracovali na kultúrnom pozdvihnutí občanov - nacvičovali divadelné hry a pôsobili v inej osvetovej činnosti. Boli to najmä manželia Riegrovci, Elena a Ján, ktorí počas 23 ročného pôsobenia sa plne zhostili práce v škole i medzi občanmi. I po založení obce Nová Bošáca (1950) sa učitelia zapojili aj do osvetovej práce v obci. Nacvičovali kultúrne programy na školské i obecné oslavy, pôsobili v spoločenských organizáciách, nacvičovali divadelné hry so žiakmi i s dospelými. S detským súborom uviedli 17 divadelných hier (z toho 11 režírovala Mária Kozáčková), s dospelými 8 hier, kde učitelia i hrali. No rozvoj televízie a papučovej kultúry ovplyvnil túto prácu do takej miery, že v poslednom období nie je záujem o návštevu divadelných predstavení a o prácu v dramatických krúžkoch. Na rozvoj kultúrneho diania v obci má vplyv aj zlá ekonomická situácia väčšiny občanov. Škola všk.r.1953/1954 nadviazala družbu so susednou Osemročnou strednou školou v Brezovej na Morave. A v šk.r. 1957/1958 s Osemročnou strednou školou vo Vlachoviciach, okres Valašské Klobouky. Žiaľ, družba s uvedenými školami po niekoľkých stretnutiach zanikla.Od roku 1966 mala škola družbu so Základnou školou v Buchloviciach, okres Uherské Hradište. Vzájomné strenutia učiteľov i žiakov prinášali klady pre obe školy, pretože výmena skúseností zo školskej i mimoškolskej práce pomáhali skvalitňovať výchovno-vyučovaciu činnosť a zbližuje naše bratské národy Cechov a Slovákov. Počas škôl. roka 1971/72 nastala zmena vo vedení školy. Prvého januára 1972 odišiel riaditeľ školy Pavel Chlapečka robiť vedúceho odboru školstva Okresného národného výboru (ONV) v Trenčíne. Po jeho odchode preberá funkciu riaditeľa František Mlčúch. V šk.r. 1973/74 robil zástupcu riaditeľa školy Pavel Kravarčík. Tento však od 1.januára 1974 prevzal funkciu predsedu miestneho národného výboru (MNV) v obci. Na jeho miesto nastúpil Adam Rýdzi, riaditeľ málotriednej školy (1.-5.roč.) v Bošáci- Zabudišovej. V obci Nová Bošáca boli tri málotriedne základné školy: 
na Šancoch
na Predpolome U
na Predpolome I.
Národná škola v Bošáci- Šancoch bola otvorená v šk.r. 1948/49. Mala dve triedy. Začali v nej vyučovať: 
Dezider Dugát a Mária Dugátová - s počtom ročníkov 1.-9. Neskoršie s ročníkmi 1.-5. V škol .roku 1967/1968 vyučovala tu Magdaléna Kollárova. Pre nedostaok žiakov bola škola k 1.septembru 1968 zrušená. 
Rímsko-katolícka škola na Predpolome II. bola postavená v r. 1912. Túto školu v apríli 1945 Nemci vypálili. Záznamy sú až od r. 1947/48. Vtom školskom roku v Štátnej dvojtriednej ľudovej škole v Bošáci- Predpolome II. učili: Albína Herbstová a Anna Tomková (69 žiakov, z toho 24 dievčat.). V škôl. roku 1948/49 v národnej škole v roč. 1.-9. učili: Lukáč Kováč a Anna Tomková. Neskoršie s ročníkmi 1.-5. V škôl. roku 1963/64 sa stala škola jednotriednou a učila v nej Anna Lobíková, ktorá tu pôsobila až do šk.r. 1968/69, keď školu zrušili a žiakov zaškolili na Prepolome L, kde bola postavená nová dvojtriedna škola. Jednotriedna štátna ľudová škola v Bošáci- Predpolome I. bola otvorená 18.X. v škôl. roku 1946/47. Mala 5 postupných ročníkov. Vyučovala v nej Margita Kukučová (38 ž., z toho 21 dievčat). V šk. r. 1952/53 stáva sa škola dvojtriednou a vyučovali v nej: Vladimír Schwertner a Jozef Moravčík. V šk.r. 1957/58 škola sa stala jednotriednou a učila v nej Oľga Orolínová - až po šk.r. 1959/1960. V šk.r. 1960/61 nastúpila sem Alžbeta Cibulková, ktorá sa spolu s obetavými občanmi osady postarala o výstavbu novej dvojtriednej školy, keďže stará pre ďalšiu prevádzku už nevyhovovala. Nová budova školy bola daná do prevádzky v šk.r.1969/1970 a zaškolili aj žiakov zo zrušenej školy Predpoloma II. Vyučujúce boli: Alžbeta Cibulková, riaditeľka školy a Anna Lobíková. Počet žiakov: 37, z toho 14 dievčat. Alžbeta Cibulková v r. 1977 sa presťahovala na Starú Turú. Po jej odchode riaditeľstvo školy prevzala Božena Rýdza, ktorá škôl. rokom 1983/1984 ukončila prevádzku pre nedostatok žiakov na tejto škole.Menovaná potom pracovala v Školskej družine v Novej Bošáci. Žiaci zo zrušených málotriednych škôl boli zaškolení v Základnej škole v Novej Bošáci. Zrušením uvedených málotriednych škôl sa ochudobnil aj kultúrny život v osadách Novej Bošáce. Školská jedáleň (pôvodne stravovňa) bola zriadená v r. 1952 v škole pod Lopeníčkom, ktorú vr. 1971 zbúrali. Jej vedúcim sa stal Ján Justh. Vr. 1962 sa presťahovala do priestorov bývalej Národnej školy v Novej Bošáci (Predbošáčke). Po vybudovaní novej školskej jedálne v materskej škole sa táto vr. 1987 presťahovala tam.

Počas 50 ročnej existencie základnej školy pracovali vo funkcii riaditeľa školy:
  1950-1953 Arpád Michna riad. národ. Školy, 1950-1951 Adam Mitana - Pavol Hanulík, 1951-1952 Pavol Hanulík, 1952-1953 Ján Justh, 1953-1954 Adam Mitana, 1954-1955 Gustáv Janúšek, 1955-1957 Viktor Chovanec, 1957-1971 Pavel Chlapečka, 1972-1975 František Mlčúch, 1975-1991 Adam Rydzí, 1991-1999 Anna Rýdza, 2000- 2009 Anna Šimanová, 2010 Vlasta Vlčková 
zástupcu riaditeľa:
1950-1953-Adam Mitana ,1953-1954 - Zdena Vašinová ,1954-1955 - Mária Kozáčková, 1955-1957 - Pavel Chlapečka, 1957-1962-Jozef Briška, 1962-1963 - Martin Jankovich, 1963-1964 - Dezider Dugát, 1964-1971 - František Mlčúch, 1972-1973-Eduard Havlas, 1973 Pavel Kravarčík, 1974-1975-Adam Rydzí, 1975-1991- Ján Juráček, 1991 Anna Rýdza, 1996-1999 - Miroslav Kozic , 2000 Alena Zámečníková.

V škole v Novej Bošáci v priebehu 55 rokov (1950-2005) pôsobili títo učitelia:
  Anna Kravarčíková , Anna Rydzá , Mária Kusendová , Anna Martáková , Mária Mikulincová , Miroslav Kozic, Pavel Chlapečka , Júlia Hofbauerová , Darina Tinková , Ján Tinka , Adam Rýdzi , Irena Juráčkova , Ján Juráček , Mária Kozáčková ml. , Pavel Kravarčík , Vlasta Javoríková , Elena Chlapečková , Dorota Kiková , Ľubomír Kiko , Ivan Šelepák , Eva Jurechová , Alena Zámečníková , Marta Medvecká , František Mlčúch , Ján Justh , Eduard Havlas , Božena Rýdza , Emília Košíková , Božena Zámečníková , Mária Žuchová , Anna Lobíková , Jozef Briška , Vlasta Vlčková , Eleonóra Kochanová , Ľubomíra Podolanová , Ján Legerský , Viera Dovičinová , Jana Matušovičová , Emília Petríková- Kusá , Ľudmila Nižňanská , Mária Kozáčková st., Jarmila Čačíková, Ondrej Červenák , Mária Havlasová ,Simona Holičková, Eva Tomešová, Henrich Vereš, Dagmar Žákovicová, Jana Kukučová, Zuzana Verešová.
Spolu na škole pôsobilo 146 učiteľov, z toho 102 do 5 rokov.

Sú občania, bývalí žiaci, ktorí ústnymi i písomnými prejavmi vďačia škole i učiteľom za nadobudnuté vzdelanie. Medzi nich patrí i Ján Juračka (19.I.1943-4.XI.1986), rodák z Novej Bošáce. Bol baníkom a písal aj básne. Žil a pracoval v Handlovej. Publikoval v časopisoch a vydal zbierku básní "Hľadanie znamení". Niekoľko veršov mu ostalo i v rukopisoch. Vedeniu školy napísal: „Posielam Vám pozdravy a želania len všetkého dobrého - učiteľom i žiakom, prajúc Vám zdravie, šťastie, úspechy. Posielam Vám ako Váš bývalý žiak svoju knižku veršov - je to na znak úcty i vďaky za všetko, čo mi škola dala. Samozrejme, rok 1957, keď som končil v Novej Bošáci, je už dávno preč, učitelia sú už iní - no to podstatné ostáva, spomienky tiež. Hádam som mal šťastie, že som mal také detstvo na Šancoch a plus skvelých učiteľov. Rád si spomínam na ten krásny kraj, medzi Javorinou a Lopeníkom, spoznal som tam kus skutočného života, škola mi dala lásku k domovine, literatúre - naučila ma kráčať svetom. A tak sa mi teraz posmievajú, či som baník, či básnik... Ostal som ale v podstate dedinčan, kopaničiar, Bošáčan. Ako viem, máte už pár rokov novú školu, to je dobrá vec -síce dnes už samozrejmá, ale vážiť si to treba. To až potom, po čase, keď už je zvyčajne neskoro, si človek uvedomí, čím vlastne škola je.